Nastavenie "geometrie" akrobatického modelu

Zase ma niekto potrebu teoretizovat a nasierat ostatnych ludi.

A čo sa vlastne pýtaš?

Ja som na fórach zistil že tieto všeobecne známe trimovacie pravidlá nie tak celkom naozaj platia Alebo aspoň ich teda všetky nepoužívajú tí najlepší piloti.

Myslím tie ako napr. http://www.minfo.cz/rcxxl/main.php?kat=clanek&clid=27&access=

Rozoberali niečo z toho chlapi tu:
http://www.akroforum.cz/viewtopic.php?f=3&t=2247&sid=d96ae25060b8936121f3840ea822942e
a tu:
http://www.rcmania.cz/archiv/images/servis/trimchart.htm

ja keď som lietal s akrobatom tak som zvykol vytrimovať či už v normálnom alebo obrátenom vodorovnom lete tak aby to "padalo" nadol rovnako, Nikdy som sa nepokúšal vytrimovať to tak aby to bez zásahu letelo vodorovne. Samozrejme tým posuvom ťažiska dozadu to nemusí padať a nakoniec poletí v priamom lete a to je asi taká hranica za ktorú málokto lieta...

A profíci čo lietajú presnú a nie halabala tak vedia ale nepovedia

Neviem prečo ale vychádza mi výškovka na pilot extre 330LX mierne natiahnutá, ja si to vysvetľujem tak že v priamom lete majú vplyv na klopivý moment smerom nadol aj veľké kolesá podvozku vďaka ich odporu. A pri lete na znaku ten klopivý moment pôsobí opačným smerom ale asi rovnakou veľkosťou.

Moja Extra nemá v jednej rovine VOP a krídlo, neviem ako toto všetko ďalej vplýva na priamy let, uhol zoradenie bude asi v nule, uhol nastavenia asi tiež. Takže pre vytvorenie vztlaku už len mierne pritiahnem knipel a mám uhol nábehu

Páni - Vever a Laco,

véééľká, fakt veľká vďaka vám.

Idem si postupne poprečitávať tie odkazy, čo dal Vever.

Ale v podstate som spokojný s vašimi odpoveďami a (trochu "namyslene" dodám, že v podstate sú v duchu mojich teoretických predstáv.

To, čo Laco píše, že najprv vytrimovať na vodorovný let a v následnom kroku "pretrimovať" (vytrimovať do novej - inej polohy výškovky) je v súlade s mojimi predstavami, hoci by niekto mohol ten prvý krok (čo sa týka výškovky) "ušetriť",nastaviť (výškovku) do neutrálu a potom vytrimovať na naozaj zvislý let kolmo dole (bez motora) - aby model nešiel ani za kabínou ale ani za podvozkom.

................................................................................

To, čo píše Vever o tom, že má na svojej Extre mierne pritiahnutú výškovku a že to je zrejme spôsobené aerodynamickým odporom podvozku, to má logiku a nemám dôvod s tým nesúhlasiť.

Pre mňa je podstatné toto tvrdenie:

vever440: ja keď som lietal s akrobatom tak som zvykol vytrimovať či už v normálnom alebo obrátenom vodorovnom lete tak aby to "padalo" nadol rovnako, Nikdy som sa nepokúšal vytrimovať to tak aby to bez zásahu letelo vodorovne. Takže pre vytvorenie vztlaku už len mierne pritiahnem knipel a mám uhol nábehu

............................................................................................................................................................................................

Na onom (nespomínanom) fóre som argumentoval aj takto:

Atto: Je jasné, že ideálny model neexistuje, ale na druhú stranu si myslím, že niektorý model je (svojim nastavením) k dokonalosti bližšie ako iný. A akrobatický model, kde vo vodorovnom normálnom lete musím mierne priťahovať a vo vodorovnom lete "hore bruchom" musím rovnakou mierou odtláčať, je (podľa mňa) k dokonalosti bližšie, ako ten, čo je vytrimovaný na vodorovný let. Dôvod je ten, že je symetrickejší (aspoň v tomto smere). Takže keď budem s takým modelom letieť kolmo dole, tak model nebude uhýbať (snažiť sa pomaly dostať do normálnej polohy), tak ako to bude robiť model s "vytrimovano-pritiahnutou" výškovkou. A rovnaké to bude s kolmým stúpaním. Nepoznám akrobatickú terminológiu, ale mám dojem, že takýto "vytrimovaný" model bude robiť tzv. sudovité výkruty. Alebo, aby ich nerobil, tak budem musieť "nesymetricky šermovať" s výškovkou. Keď budem robiť looping (volá sa to premet? neviem) s nejakým polomerom, tak inverzný looping (s rovnakým polomerom) budem musieť robiť s viac odtlačenou výškovkou. Takže dosiahnuť, aby tie dva loopingy boli rovnaké bude väčšia fuška! Pri nožovom lete bude taký model mierne zatáčať (hoci mu na to nedávam žiadny podnet). Atď, atď. Symetrický model zatáčať nebude. A vyššie spomínané (ale aj tie nespomínané) obraty budem robiť s rovnako pritiahnutou a potom zas odtlačenou výškovkou. A jeho riadenie tak, aby jeho normálne a "inverzné" obraty boli rovnaké, bude jednoduchšie.

Ale dopadlo to tak nejako čudne, možno aj preto, že debaty sa (bohužiaľ) nezúčastnil žiadny skutočný pilot-akrobat.

Vďaka za odpoveď.

Isto nebolo mojim zámerom rozohrať nejakú hru so slovíčkami.
Išlo mi (a stále mi ide) o pochopenie vzťahu medzi letovým prejavom modelu a jeho "geometriou".

Som presvedčený, že ten vzťah je pomerne "tesný" a presný. Uvediem príklad.

Existujú rôzne letecko-modelárske simulátory. Niektoré umožňujú aj určitú zmenu geometrie modelu, posun ťažiska, veľkosť ťahu pohonnej jednotky a pod.
Mám prakticky overené, že tie simulátory tieto zmeny geometrie modelu odzrkadľujú veľmi verne na letovom prejave simulovaného modelu - v porovnaní, keď som rovnakú zmenu geometrie (alebo posunu ťažiska, prípadne veľkosti ťahu pohonnej jednotky) realizoval na skutočnom modeli.

Z toho jasne vychádza, že počítač "vypočíta" letové prejavy simulovaného modelu z presne definovaných logických a matematických vzťahov, ktoré samozrejme berú do úvahy geometriu modelu a aj ostatné parametre modelu: polohu ťažiska, veľkosť ťahu pohonnej jednotky a pod.

A hoci akrobaty nelietam, tak ma zaujíma ako sa to-ktoré nastavenie (geometrie) modelu prejaví na jeho letovom prejave.
Alebo naopak: ak má mať dobrý akrobatický model primerané letové vlastnosti, tak ako by teda mal mať nastavené určité ovládacie plochy.

Ja by som v tom nehľadal žiadne čáry-máry, ale logiku a aspoň nejakú minimálnu znalosť aerodynamiky, vlastnosti profilov a konštrukcie (modelov) lietadiel.

A hoci (ako som už uviedol) akrobaty nelietam, tak okrem úprimného záujmu o tieto veci, robím aj všetko pre to, aby som minimalizoval nepríjemné prekvapenia pri letových prejavoch svojich (rekreačných) modelov.

Aby proste keď niečo na modeli nastavím/zmením (vytrimujem, posuniem, vyosím .....), tak aby výsledky mojich zásahov boli očakávateľné a nie prekvapivé.

Ešte k tej Extre, ak má lietadlo súmerný profil, tak je logické, že pri vodorovnom lete musí mať mierne pritiahnutú výškovku. Inak ten profil nebude mať vztlak. Pri lete na chrbte to bude naopak, teda mierne potlačené. Predpokladám, že je tento model nastavený na 0° na krídle a 0° na výškovke.

Toto nie je celkom pravda. Teda bola by, ak by bol model symetrický aj pod a nad vodorovnou rovinou prechádzajúcou modelom. Model a nie len model, resp. trup, aby vyvodzoval vztlak, sa v nožovom lete pohybuje voči vzduchu viac, alebo menej natiahnutý a keďže plocha a členitosť trupu nad krídlom a pod krídlom nie je rovnaká a spravidla, kvôli úplavu za krídlom je voči krídlu posunutá aj výškovka, zvyčajne ho to niekam ťahá, alebo má snahu rotovať okolo pozdĺžnej osi.