Zmysel prijímačov 3xG + 3A ?

Dovolím si tvrdiť, že ja lietať viem. Pretože lietam s Jeti systémom, zo zvedavosti som kúpil, do 48" MXS Jeti Rex Assist prijímač so stabilizáciou, trochu pohral s nastavením a výsledkom je, že aj v ďalších modeloch (52", 64" ) som menil prijímače za Assist. Páčkovať musím vedieť rovnako ako predtým, ale stabilizácia jednoducho zlepšuje letové vlastnosti týchto malých modelov.

lv: Je to tvoj názor a nikto ti ho nezoberie.

Áno, máš pravdu.
Na tomto fóre, rovnako ako na mnohých iných, si modelári vymieňajú názory. Len názory.

Toto nie je oficiálna web-stránka vlády SR, prezidentky, či TASR (Tlačovej Agentúry SR).
Tu sa nikto nemôže odvolať na to, že toto a toto je pravda, lebo to vyhlásil minister Jožo, či štátny tajomník Ďuro, či hovorca Mišo.

Ale pomôže, ak sa niekto odvolá na logiku, fyziku, matematiku.

A v tomto vlákne si jeho zakladateľ kladie otázku o zmysle letových stabilizátorov.
Dostal niekoľko odpovedí.
Presnejšie povedané, mohol si prečítať niekoľko názorov. Do akej miery sa tie názory opierali o fakty, ťažko posúdiť.
Tiež som predniesol svoje názory, avšak v jednom svojom komentári som sa snažil použiť už onu spomínanú logiku, fyziku, či málinko aj matematiku. Aby sa tázateľ, okrem názorov, mohol oprieť aj o tieto vedy.
A teraz by som to chcel rozvinúť, upresniť a rozdeliť na elementárne výroky, aby každý, kto s niečím nebude súhlasiť, mohol špecifikovať s čím konkrétne nesúhlasí a súčasne napísať, ako je to podľa jeho názoru.

1. Ak lietam bez stabilizácie, tak trajektória letu a pozícia modelu je mixom (súčtom, koincidenciou) činnosti pilota a nepredvídateľných vonkajších vplyvov.
Zdôvodnenie:
1.1. Ak by som lietal za úplného bezvetria - pri neexistencii nepredvídateľných vonkajších vplyvov, tak trajektória letu a pozícia modelu v priestore bude závisieť LEN na činnosti pilota.
1.1.1. Pilot je spokojný, pretože let sa vyvíja tak, ako si on praje. Pilotove prianie dosahuje 100%, nepredvídateľné vonkajšie vplyvy sú nulové - bezmocné.
1.2. S pribúdajúcou četnosťou a intenzitou nepredvídateľných vonkajších vplyvov bude trajektória letu a pozícia modelu v priestore čoraz menej súhlasiť s prianím modelára, kde a ako mal model letieť.
1.2.1. Pilotova spokojnosť klesá, pretože let sa nevyvíja presne tak, ako si on praje. Pilotove prianie už ani zďaleka nedosahuje 100%, nepredvídateľné vonkajšie vplyvy sú čoraz mocnejšie. Moc pilota nad modelom je čoraz menšia.
1.3. Pri určitej hodnote četnosti a intenzity nepredvídateľných vonkajších vplyvov, modelár, v závislosti od svojich pilotných schopností, nedokáže model riadiť tak, aby jeho trajektória letu a pozícia v priestore bola taká, ako si praje.
1.3.1. Pilot je nespokojný, pretože let sa vyvíja úplne inak, ako on si praje. Pilot nad modelom nemá prakticky žiadnu moc, nepredvídateľné vonkajšie vplyvy si s modelom robia čo chcú.

2. Ak lietam s dobrou stabilizáciou, tak vonkajšie nepredvídateľné vplyvy sú znížené, či minimalizované, niekedy dokonca úplne eliminované, takže trajektória letu a pozícia modelu je viac výsledkom priania pilota ako nepredvídateľných vplyvov.
Zdôvodnenie:
2.1. Ak by som lietal za úplného bezvetria - pri neexistencii nepredvídateľných vonkajších vplyvov, tak trajektória letu a pozícia modelu v priestore bude závisieť LEN na činnosti pilota a stabilizácia takmer nemá čo robiť a je zdanlivo zbytočná.
2.1.1. Z pohľadu nepredvídateľných vonkajších vplyvov áno, ale z pohľadu rovnomernosti obratov a uhladenosti letu, v zmysle minimalizácie vlnkovania a potácania modelu, je stabilizácia prínosom.
2.1.2. Stabilizácia je totiž dynamickou zápornou spätnou väzbou, a tá, ako je známe, linearizuje, znižuje skreslenia - deformácie, v tomto prípade smeru a priebehu letu modelu.
2.1.3. Pilot je spokojný, pretože let sa vyvíja tak, ako si on praje. Pilotove prianie dosahuje 100%, nepredvídateľné vonkajšie vplyvy sú nulové - bezmocné.
2.1.4. Navyše letový prejav modelu je uhladenejší a obraty krajšie, ako keď by boli bez stabilizácie.
2.2. S pribúdajúcou četnosťou a intenzitou nepredvídateľných vonkajších vplyvov bude letový stabilizátor čoraz viac zamestnanejší. Keďže stabilizácia je, ako sme si už povedali, dynamická záporná spätná väzba, tak už zo svojho princípu činnosti pôsobí proti vplyvom, ktoré neboli súčasťou vstupného signálu - signálu z prijímača.
2.2.1. V tomto prípade teda pôsobí proti tu už toľkokrát spomínaným nepredvídateľným vonkajším vplyvom - zoslabuje ich.
2.2.2. Výsledkom bude, že pilot síce cíti, že vzduch nie je až taký hladký, ale na riadenie modelu to nemá až taký veľký vplyv, ako v stave bez stabilizácie.

3.1. Letové stabilizátory v režime Rate dokážu nepredvídateľné vonkajšie vplyvy účinne zoslabiť, nedokážu však model vrátiť do pôvodnej pozície - pôvodného náklonu, pôvodného sklonu, pôvodného smeru.
3.2. Letové stabilizátory v režime Hold dokážu nepredvídateľné vonkajšie vplyvy nie len že účinne zoslabiť, ale dokážu aj model vrátiť do pôvodnej pozície - pôvodného náklonu, pôvodného sklonu, pôvodného smeru.
3.3. Je zrejmé, že keď sú vonkajšie vplyvy veľmi silné, tak žiadna stabilizácia ich nedokáže zoslabiť či eliminovať natoľko, aby bol pilot schopný riadiť model za akýchkoľvek podmienok.

Niekto môže namietať, že ak sa nepredvídateľné vonkajšie vplyvy snažia zmenili trajektóriu letu a pozíciu modelu, tak na zrovnanie modelu a návrat do pôvodného smeru nepotrebuje stabilizáciu, ale to hravo zvládne rukami.
4. To je samozrejme pravda, len s tým rozdielom, že to isté urobí letový stabilizátor oveľa presnejšie, oveľa rýchlejšie a s oveľa menším oneskorením.
Oveľa presnejšie:
4.1. Keď pilot zbadá, že model zmenil svoju pozíciu - zmenil náklon, zmenil sklon, zmenil smer, tak na tú diaľku len odhadne veľkosť odchylky a podľa toho odhadne veľkosť potrebnej kontra-výchylky daného kormidla.
4.1.1. Letový stabilizátor nepracuje na diaľku, ten je priamo na mieste činu. Veľkosť odchylky si zmeria a na základe toho vypočíta tú správnu veľkosť potrebnej kontra-výchylky daného kormidla.
Oveľa rýchlejšie:
4.2. Aby pilot zbadal, že model zmenil svoju pozíciu - zmenil náklon, zmenil sklon, zmenil smer, tak na tú diaľku to musí byť už dosť výrazná odchylka od pôvodného stavu.
4.2.1. Letový stabilizátor nepracuje na diaľku, ten je priamo na mieste činu a odchylku neodhaduje okom, ale ju zisití a zmeria senzormi. Už zmena náklonu, sklonu či smeru o jeden-dva stupne je postačujúca na primeraný zásah letového stabilizátora.
S oveľa menším oneskorením:
4.3. Keď pilot zistí zmenu náklonu, sklonu či smeru modelu, tak kým primerane zareaguje - pohne tým správnym kniplom, tým správnym smerom, s tou správnou výchylkou, tak uplynie nejaký čas. Býva to tak 0,7 až 1 sekunda.
4.3.1. Letový stabilizátor to stihne do ďalšieho servo-impulzu, čiže štandartne 20 milisekúnd. Čiže 35 až 50-krát rýchlejšie. Pri použití HighSpeed prijímačov HS serv a samozrejme HS letového stabilizátora je to ešte násobne rýchlejšie.

5. Z automatizácie - z teórie riadenia je známe, že systém je tým presnejší a stabilnejší, čiže tým menšie sú odchylky od požadovaného stavu, čím sú kontra-zásahy rýchlejšie a presnejšie, pokiaľ možno bez oneskorenia.
5.1. Ak je oneskorenie väčšie ako nejaká kritická hodnota, tak systém vlastne nie je možné vôbec riadiť.

Rôzne tu je popísané, dlho som váhal, ale dám aj môj názor, alebo pohľad na vec. Vždy som chcel mať to najnovšie aj najprogresívnejšie čo bolo dostupné na trhu. Keď sa objavili prvé stabilizátory už aj som ich mal, aj v lietadle boli nainštalované, Najprv dvojosé pre smerovku len, potom dokonalejšie pre všetky osi. Priznám sa, že síce boli vždy funkčné, ale buď som ich neaktivoval, alebo len s najnižšou citlivosťou. Posledný, ktorý som mal nainštalovaný bol Cortex od Bavariandeamon. Pravda je, že funguje výborne a aj z lietadla, ktoré je z nejakého dôvodu nelietavé, alebo zle lietavé sa zrazu stane bezproblémové. Nie som a nikdy som nebol výborný pilot, ale zrazu som sa zlepšil tak, že kolegovia, ktorí ma poznajú nechápali čo sa stalo. Pretože mám už čo sa týka času veľmi veľa odlietané niečo mi na tom vadilo. Prestal som to lietadlo priamo cítiť aj mať s ním priamy kontakt. Pretože lietam aj skutočné motorové lietadlá kde okrem autopilota, ktorý je určený ale principiílne na niečo iné pilot musí to lietadlo cítiť strašne mi to vadilo. A tak Cortex išiel von a je pekne uložený v krabičke. A ja som spokojný a určite neuvažujem, že by som ho niekedy použil. Kde vidím význam nasadenia sú samozrejme vrtulníky, možno prúdové rýchle modely, aj keď ani o tom nie som presvedčený. Čomu som sa naučil, vyberať už na začiatku lietadlo o ktorom som presvedčený, že z princípu bude lietať, nie za každú cenu maketu, polomaketu nech sa mi akokoľvek páči a potom sa s ním trápiť. Viackrát sa mi stalo, že lietadlo skončilo v skrini, alebo na stene, pretože lietanie s ním bolo trápenie alebo len boj o prežitie. Snáď tu by stabilizátor pomohol. A v nie poslednom rade dodržať jeho zoriadenie, hlavne ťažisko, uhly plôch, veľkosti výchyliek. A určite sa Vám to vráti na radosti z lietania. A hlavne o to ide. Teda mne určite áno. Je na každom rozhodnutí čo si vyberie, vôbec nikomu nevyčítam ich používanie. Je to len môj názor, či doporučenie.

Atto: lv: Je to tvoj názor a nikto ti ho nezoberie. Áno, máš pravdu. Na tomto fóre, rovnako ako na mnohých iných, si modelári vymieňajú názory. Len názory. Toto nie je oficiálna web-stránka vlády SR, prezidentky, či TASR (Tlačovej Agentúry SR). Tu sa nikto nemôže odvolať na to, že toto a toto je pravda, lebo to vyhlásil minister Jožo, či štátny tajomník Ďuro, či hovorca Mišo. Ale pomôže, ak sa niekto odvolá na logiku, fyziku, matematiku. A v tomto vlákne si jeho zakladateľ kladie otázku o zmysle letových stabilizátorov. Dostal niekoľko odpovedí. Presnejšie povedané, mohol si prečítať niekoľko názorov. Do akej miery sa tie názory opierali o fakty, ťažko posúdiť. Tiež som predniesol svoje názory, avšak v jednom svojom komentári som sa snažil použiť už onu spomínanú logiku, fyziku, či málinko aj matematiku. Aby sa tázateľ, okrem názorov, mohol oprieť aj o tieto vedy. A teraz by som to chcel rozvinúť, upresniť a rozdeliť na elementárne výroky, aby každý, kto s niečím nebude súhlasiť, mohol špecifikovať s čím konkrétne nesúhlasí a súčasne napísať, ako je to podľa jeho názoru. 1. Ak lietam bez stabilizácie, tak trajektória letu a pozícia modelu je mixom (súčtom, koincidenciou) činnosti pilota a nepredvídateľných vonkajších vplyvov. Zdôvodnenie: 1.1. Ak by som lietal za úplného bezvetria - pri neexistencii nepredvídateľných vonkajších vplyvov, tak trajektória letu a pozícia modelu v priestore bude závisieť LEN na činnosti pilota. 1.1.1. Pilot je spokojný, pretože let sa vyvíja tak, ako si on praje. Pilotove prianie dosahuje 100%, nepredvídateľné vonkajšie vplyvy sú nulové - bezmocné. 1.2. S pribúdajúcou četnosťou a intenzitou nepredvídateľných vonkajších vplyvov bude trajektória letu a pozícia modelu v priestore čoraz menej súhlasiť s prianím modelára, kde a ako mal model letieť. 1.2.1. Pilotova spokojnosť klesá, pretože let sa nevyvíja presne tak, ako si on praje. Pilotove prianie už ani zďaleka nedosahuje 100%, nepredvídateľné vonkajšie vplyvy sú čoraz mocnejšie. Moc pilota nad modelom je čoraz menšia. 1.3. Pri určitej hodnote četnosti a intenzity nepredvídateľných vonkajších vplyvov, modelár, v závislosti od svojich pilotných schopností, nedokáže model riadiť tak, aby jeho trajektória letu a pozícia v priestore bola taká, ako si praje. 1.3.1. Pilot je nespokojný, pretože let sa vyvíja úplne inak, ako on si praje. Pilot nad modelom nemá prakticky žiadnu moc, nepredvídateľné vonkajšie vplyvy si s modelom robia čo chcú. 2. Ak lietam s dobrou stabilizáciou, tak vonkajšie nepredvídateľné vplyvy sú znížené, či minimalizované, niekedy dokonca úplne eliminované, takže trajektória letu a pozícia modelu je viac výsledkom priania pilota ako nepredvídateľných vplyvov. Zdôvodnenie: 2.1. Ak by som lietal za úplného bezvetria - pri neexistencii nepredvídateľných vonkajších vplyvov, tak trajektória letu a pozícia modelu v priestore bude závisieť LEN na činnosti pilota a stabilizácia takmer nemá čo robiť a je zdanlivo zbytočná. 2.1.1. Z pohľadu nepredvídateľných vonkajších vplyvov áno, ale z pohľadu rovnomernosti obratov a uhladenosti letu, v zmysle minimalizácie vlnkovania a potácania modelu, je stabilizácia prínosom. 2.1.2. Stabilizácia je totiž dynamickou zápornou spätnou väzbou, a tá, ako je známe, linearizuje, znižuje skreslenia - deformácie, v tomto prípade smeru a priebehu letu modelu. 2.1.3. Pilot je spokojný, pretože let sa vyvíja tak, ako si on praje. Pilotove prianie dosahuje 100%, nepredvídateľné vonkajšie vplyvy sú nulové - bezmocné. 2.1.4. Navyše letový prejav modelu je uhladenejší a obraty krajšie, ako keď by boli bez stabilizácie. 2.2. S pribúdajúcou četnosťou a intenzitou nepredvídateľných vonkajších vplyvov bude letový stabilizátor čoraz viac zamestnanejší. Keďže stabilizácia je, ako sme si už povedali, dynamická záporná spätná väzba, tak už zo svojho princípu činnosti pôsobí proti vplyvom, ktoré neboli súčasťou vstupného signálu - signálu z prijímača. 2.2.1. V tomto prípade teda pôsobí proti tu už toľkokrát spomínaným nepredvídateľným vonkajším vplyvom - zoslabuje ich. 2.2.2. Výsledkom bude, že pilot síce cíti, že vzduch nie je až taký hladký, ale na riadenie modelu to nemá až taký veľký vplyv, ako v stave bez stabilizácie. 3.1. Letové stabilizátory v režime Rate dokážu nepredvídateľné vonkajšie vplyvy účinne zoslabiť, nedokážu však model vrátiť do pôvodnej pozície - pôvodného náklonu, pôvodného sklonu, pôvodného smeru. 3.2. Letové stabilizátory v režime Hold dokážu nepredvídateľné vonkajšie vplyvy nie len že účinne zoslabiť, ale dokážu aj model vrátiť do pôvodnej pozície - pôvodného náklonu, pôvodného sklonu, pôvodného smeru. 3.3. Je zrejmé, že keď sú vonkajšie vplyvy veľmi silné, tak žiadna stabilizácia ich nedokáže zoslabiť či eliminovať natoľko, aby bol pilot schopný riadiť model za akýchkoľvek podmienok. Niekto môže namietať, že ak sa nepredvídateľné vonkajšie vplyvy snažia zmenili trajektóriu letu a pozíciu modelu, tak na zrovnanie modelu a návrat do pôvodného smeru nepotrebuje stabilizáciu, ale to hravo zvládne rukami. 4. To je samozrejme pravda, len s tým rozdielom, že to isté urobí letový stabilizátor oveľa presnejšie, oveľa rýchlejšie a s oveľa menším oneskorením. Oveľa presnejšie: 4.1. Keď pilot zbadá, že model zmenil svoju pozíciu - zmenil náklon, zmenil sklon, zmenil smer, tak na tú diaľku len odhadne veľkosť odchylky a podľa toho odhadne veľkosť potrebnej kontra-výchylky daného kormidla. 4.1.1. Letový stabilizátor nepracuje na diaľku, ten je priamo na mieste činu. Veľkosť odchylky si zmeria a na základe toho vypočíta tú správnu veľkosť potrebnej kontra-výchylky daného kormidla. Oveľa rýchlejšie: 4.2. Aby pilot zbadal, že model zmenil svoju pozíciu - zmenil náklon, zmenil sklon, zmenil smer, tak na tú diaľku to musí byť už dosť výrazná odchylka od pôvodného stavu. 4.2.1. Letový stabilizátor nepracuje na diaľku, ten je priamo na mieste činu a odchylku neodhaduje okom, ale ju zisití a zmeria senzormi. Už zmena náklonu, sklonu či smeru o jeden-dva stupne je postačujúca na primeraný zásah letového stabilizátora. S oveľa menším oneskorením: 4.3. Keď pilot zistí zmenu náklonu, sklonu či smeru modelu, tak kým primerane zareaguje - pohne tým správnym kniplom, tým správnym smerom, s tou správnou výchylkou, tak uplynie nejaký čas. Býva to tak 0,7 až 1 sekunda. 4.3.1. Letový stabilizátor to stihne do ďalšieho servo-impulzu, čiže štandartne 20 milisekúnd. Čiže 35 až 50-krát rýchlejšie. Pri použití HighSpeed prijímačov HS serv a samozrejme HS letového stabilizátora je to ešte násobne rýchlejšie. 5. Z automatizácie - z teórie riadenia je známe, že systém je tým presnejší a stabilnejší, čiže tým menšie sú odchylky od požadovaného stavu, čím sú kontra-zásahy rýchlejšie a presnejšie, pokiaľ možno bez oneskorenia. 5.1. Ak je oneskorenie väčšie ako nejaká kritická hodnota, tak systém vlastne nie je možné vôbec riadiť.

Neskutočné, čo človek dokáže vyplodiť na obhajobu riešenia...

Ďakujem ti za tvoj pokojne prednesený a nikoho neurážajúci názor a aj, ako hovoríš, pohľad na vec.
Veľmi pozorne som si to niekoľkokrát prečítal a snažil som sa čítať aj tak povediac medzi riadkami.

Chcel by som sa však na niektoré veci opýtať, alebo si ich skrátka ujasniť:

Z tohto tvojho vyjadrenia:

aviatik: ... a aj z lietadla, ktoré je z nejakého dôvodu nelietavé, alebo zle lietavé sa zrazu stane bezproblémové...

som dúfam správne pochopil, že si ten letový stabilizátor skúšal aj na modeloch, ktoré samy o sebe neboli z nejakého dôvodu nelietavé.

Pretože ja nezastávam názor, že je správne urobiť z nelietavého modelu lietavý pomocou letového stabilizátora.
Chcel by som, aby sme sa tomuto spôsobu využitia letových stabilizátorov ďalej nevenovali.

Hovorme o tom, ako sa to prejaví, keď do lietavého a správne nastaveného modelu vložím letový stabilizátor.

Mohol by si, prosím ťa, konkretizovať, čo sa dialo s modelom, ktorý bol naraz vybavený letovým stabilizátorom.
Teraz nemyslím tvoje pocity, ale nezaujatý popis fyziky letu takého modelu.

Taktiež by som chcel, keby si mohol rovnakým fyzikálnym spôsobom konkretizovať toto tvoje vyjadrenie:

aviatik: ... niečo mi na tom vadilo. Prestal som to lietadlo priamo cítiť aj mať s ním priamy kontakt...

Ako protihodnotu by som sa ja pokúsil zaujať svoj postoj k tomuto tvojmu vyjadreniu:

aviatik: ... Pretože lietam aj skutočné motorové lietadlá ..... pilot musí to lietadlo cítiť ...

Keď sedíš v lietadle, je to trochu iné, ako keď ho riadiš zo zeme (však čo ti budem hovoriť ).
Keď sedíš v lietadle, tak ty si vlastne ako ten letový stabilizátor, ty si priamo na mieste činu.
To je to, čo som spomenul v bodoch 4.1.1. a 4.2.1. len s tým rozdielom, že hoci ty aj letový stabilizátor rovnako priamo cítite, čo sa s lietadlom deje, tak letový stabilizátor zareaguje 35 až 50-krát rýchlejšie (bod 4.3.1.).

Áno, keď sedíš v lietadle, tak podobne ako letový stabilizátor citiš každú zmenu náklonu, sklonu či smeru so stupňovou presnosťou.
Keď riadiš model zo zeme, tak nie.
Vtedy tá zmena musí byť rádovo skôr desiatky stupňov (napr. ak model letí vo výške nad tvojou hlavou), aby si ju zo svojej pozície zaznamenal a primerane zareagoval..
A vtedy je dosť otázne ako, a či vôbec, cítiš, čo sa s modelom deje.

A ešte k tej primeranej reakcii:
Keď riadiš model zo zeme a vonkajšie vplyvy s ním zalomcujú, tak ty ho zrovnáš, tak povediac od oka, približne.
Letový stabilizátor v režime Hold ho zrovná presne do tej pozície, v akej bol pred zalomcovaním.
Ak ty sedíš v skutočnom lietadle a letíš v noci alebo v hmle, tak ak tebou vonkajšie vplyvy zalomcujú, tak lietadlo bez pomoci prístrojov - umelého horizontu a pod. nezrovnáš.

Môj postoj je teda takýto: ak pripustím, že prístroje sú v skutočných lietadlách prínosom, prečo by som nepripustil, že sú prínosom aj v modeloch?

OK.
Ďakujem ti, ja som ti za tvoje vyjadrenia vďačný a súčasne som s tvojou odpoveďou spokojný.

Možno sme to teraz nevyslovili nahlas, ale hádam sa to dalo vyčítať medzi riadkami:

1. Vhodnosť či nevhodnosť letového stabilizátora pre toho ktorého modelára je otázka jeho povahy, jeho predstavy o riadení modelu a jeho predstavy o letovom prejave modelu. Jeden to má rád tak, iný zase inak.
Pre jedného je letový stabilizátor niečo ako dar z nebies, ktorý letový prejav jeho modelu priblíži letovému prejavu skutočných lietadiel, no pre druhého je to niečo ako izolácia medzi ním a modelom.

2. Či máš alebo nemáš letový stabilizátor, riadiť model musíš tak či tak. Jeden si však pochvaľuje, že letový stabilizátor ho zbavil otravnej povinnosti vyrovnávať sa s nechcenými účinkami neočakývaných vonkajších vplyvov, druhý zas má pocit, že takéto lietanie je akési sterilné a je že je ukrátený o kontakt s realitou.