Z-37 A Čmeliak z depronu

ejsik nemas zaco , pekne to napreduje krasa dalsi cmeliacik legendarny , hod nejake udaje o rozpati , planovanom motore, serva kridielka , klapky , praskovanie ? Moj cmeldo caka na domyslenie praskovania
walkera neviem ake rozpatie chces stavat ja som staval 1,5m mozno ejsik ak stavia 1m by ti mohol dat info o mnozstve minuteho materialu pripadne vahe ked bude dokonceny. Osobne si myslim ze na 1m toho materialu budes mat az az podla toho co pises.

ja staviam rozpetie 1000mm a spotreba depronu je zhruba 1,5 dosky hrúbky 5mm a cca 3/4 dosky 3mm.... na otváranie plánov nemusíš výhradne používať autocad, existujú aj dwg dwf viewer.... v tom si doslova plánik len prezeráš a tlačíš.... a keď nechceš ani takto, tak som zistil, že sa ten plánik na čmeliaka dá otvoriť aj cez corel draw ja som to tlačil práve cez corel lebo sa mi v tom vieweri nedarilo nejak nastaviť aby mi to tlačilo na A4

práškovanie ani klapky nebudem určite robiť, iba 4 kanály (mám len staršiu 4 kanálovú futabu, na novší vysielaš nemám peniaze )

Vybavenie: motor turnigy c3530 (trošku silnejší ale momentálne si iný dovoliť nemôžem takže ho použijem s menšou vrtuľou), regulátor 25A hobbyking a servá sú 3x niečo 9g, neviem aké akku buď 3s alebo 2s, ešte uvidím, musím urobiť meranie motora by som vedel aký bude ťah, ale bol by som rád keby mi to vyšlo z 2s kôli hmotnosti (btw obe aku sú turnigy 1800mah )

čo sa týka váhy, bol by som rád keby som neprekročil 550g, no neviem ako sa to podarí keďže len motor má 90g a príjímač viac ako 20g Takmer hotový trup, pretmelený, pretretý styrlepom váži cca 67g.... tak uvidíme.....

Dal by sa čmeldo postaviť aj z 5mm epp a 3mm depron? Mám to totiž doma.

krídle je už takmer hotové! Niekedy v priebehu týždňa (verím že začiatkom týždňa) by mohol byť čmeliak hotový

Ale veď profily sú z depronu načo si robil tak veľké otvory ,si to riadne skrvavil ,to si mal od stredového otvoru prevŕtať alebo prepáliť drátom a prešiť káblom od serva a vyjsť len v otvoroch na servá

ejsik: medzičasom sa už dáva do kopy aj rozostavané krídlo... podľa plánu nemal ísť celým krídlom nosník, a už vôbec nie balzový, ale nedalo mi to lebo nemám dobré skúsenosti, tak celým krídlom ide 3mm nosník s veľmi tvrdej balzy a vzpetí pre istotu aj 1mm preglejka...

.. mno kamarát, ty nielen že si pridávaš robotu naviac ( viz to rozrezané krídlo) ale preskakuješ tak trochu základy. Bolo by dobré si oživiť v pamati ,čo znamená slovo nosník a ako funguje v leteckých konštrukciách.
Potom sa zamysli nad pojmami : vrubový účinok, skoková zmena prierezu, koncentrácia napatia, šírenie trhlín ... toto všetko si umelo nainštaloval do tvojej konštrukcie krídla .

Prečo si ukončil stojinu krídla práve v rovine , kde začína v poťahoch výrez pre krídelko = skoková zmena prierezu nosného systému , doplnená ostrým vrubom.
Potom sa nemožeš čudovať, že ti krídla praskajú ,ked sa na ne krivo podívaš, alebo ostrejšie zapáčkuješ. O nejakých kotrmelcoch po zemi ,či lahkej rane o futra dverí ani nehovorím.
Ideálné je navrhovať a realizovať nosníky konštantnej pevnosti ( jeho pevnosť klesá úmerne s poklesom zataženia po rozpatí krídla), čo vedie k optimalizácii pevnostných a hmotnostných charakteristik konštrukcie.

Tu sa podívaj, ako by nosník krídla mal vypadať a ako prenáša zataženie:

http://www.slavetind.cz/stavba/konstrukce/kridlo/Konstr_nosniku.aspx

Pár stručných informací o roznych konštrukciách krídel ich výhodách a nevýhodách najdeš napríklad tu:
http://aerospace.fsik.cvut.cz/letadla1/ ked klikneš na záložku "konštrukcia krídla "


Pozn. pretože depron sa svojou štrukturou trochu blíží sendvičovým panelom,možeme hovoriť o tvojom krídle ako o samonosnej sendvičovej škrupine v ktorej zataženie od ohybu a krútenia prenáša potah, nahradzujúci pásnice nosníku.
Ta balzová latka funguje hlavne ako stabilizačný prvok ( stojina),ktorý spolu s rebrami udržuje vzájomnú konštantnú vzdialenosť poťahov. Súčasne bráni ich vzájomnému posunutiu v smere rozpatia ( prenos šmykového zataženia) . Preto by jej vlákna mali byť kolmé k potahu.
Z hladiska prenosu kladného a záporného zataženia ,by bolo ideálne stojinu zlepiť z dvoch tenkých balzových dosiek tak, aby vlákna zvierali s potahmi 45st uhol. Proste je nutné rešpektovať výrazný pevnostný rozdiel balzy po dlžke a naprieč vláknami.

veka

No práve ,pretože to cheš prerábať, tak sa pokúšam naviesť ta na tu správnu kolaj...

To, čomu ty vravíš nosník, je stojina! Mala by byť po celom rozpatí (bráni ztráte tvarovej stability potahu) a kludne može byť z depronu ,alebo z balzy 1-2mm hrubej.
Chápem ,že sa ti z 3mm tvrdou balzou robí lepšie. Vozíš však váhu naviac a celkovú pevnosť si prakticky nezvýšil.Mám pocit, že i vlákna máš pravdepodobne vlákna orientované po rozpatí, že?
Ten kúsok materiálu prenáša len šmykový tok od posúvajúcich sil a tangenciálneho napetia v potahu. To sú relativně malé sily v porovnaní s tahom a tlakom od ohybu, ktorý zatažuje pásnice, v tvojom prípade potahy. U správne navrhnutého nosníku stojina prenáša len promile z ohybového zataženia , to je prakticky celé zachytávané pásnicami (potahom) .



veka