Stavba 2,5 m elektrovetroňa

Profilov sú tisíce, to sa budete rozhodovať celý život. Vačšina profilov Eppler, ktoré sa hodia pre modelárske účely boli pôvodne určené pre skutočné vetrone. Dnes existujú profily určené pre modely. Najjednoduchšie je urobiť si štatistiku modelov, ktoré sú na trhu s podobným konštrukčným krídlom, podobnej hmotnosti a s podobnou plochou krídla. Nič tým nepokazíte a budete mať istotu, že model bude lietať dobre....

Aj keď je modernejší a .... ??? Príklad : existuje veľa súčasných modelov so staručkým Clark Y a lietajú perfektne.

japro: Aj keď je modernejší a .... ???

a polárach mu vychádzala nejlepšia aerodynamická jemnosť a mal najväčší maximálny uhol nábehu.... Aj keď maximálny rozdiel medzi profilmi bol 15% v jemnosti.... A ten rozdiel sa určite skryje v zle urobenom prechode krídlo trup, v škáre medzi krídelkom a krídlom.

Ide o to, že na trupe ktorý mám je hĺbka krídla 24 cm. A nie je S 3021 laminárny profil, ktorý ak zle vyjde tak je výsledok horší ako profil turbulentný?

To je v pohode - podľa toho kalkulátora, čo som ti dal vyššie odkaz, by pri 24 cm hĺbke krídla a rýchlosti 13 m/s (cca 48 km/h) vyšlo Re okolo 220000. To je dobre, tipujem, že takú rýchlosť by mohol mať elektrovetroň pri danom rozpätí v hmotnosti medzi 1500 až 1800 gramov. Neviem, ťažko mi je odhadovať rýchlosť toho vetroňa, dobre by bolo zmerať u niekoho.

Napríklad pri rýchlosti 10 m/s a hĺbke krídla 24 cm je Re 169000, takú rýchlosť dosiahneš možno pri hmotnosti 1200 gramov (fakt neviem, len odhadujem).

Skús si vyplniť tú tabuľku "Set Reynolds number and Ncrit range" ono ti to vyhodí tie grafy nižšie, pre napríklad Re pohybujúce sa od povedzme 100000 do povedzme 300000, pre obidva profily - teda pre to Eppler 392 ako aj pre Selig 3021. Len to Ncrit ešte (priznám sa) neviem čo je za ukazovateľ.

Profily sa nečlenia na turbulentné a laminárne. V podstate je každý aj taký aj taký, záleží len od rýchlosti a charakteru média, v ktorom sa pohybujú ako aj od uhla alfa (uhla nábehu prúdnic k tetive profilu). Ak sa povie, že "laminárny profil", tak je to tvar, pri ktorom bod odtrhnutia prúdnic od povrchu krídla je len posunutý výraznejšie dozadu oproti klasickejším tvarom.

DanR: ...veľa termických vetroňov má profil HQ 2,5/9. Išiel by som cestou štatistík. Roztriedil by som vetrone na termiku, rýchlosť, opadanie,... Potom by som si vybral skupinu, ktorá mi najviac vyhovuje. Potom by som si naguglil predávané vetrone s takými vlastnosťami a pozrel, ktorý profil prevláda. Potom by som si pozrel recenzie na danú skupinu čo kto píše.

Pre HQ 2,5/9 je odkaz tu

http://airfoiltools.com/airfoil/details?airfoil=hq259b-il

Tá cesta štatistík je asi najrozumnejšia ako tu teoreticky špekulovať nad už vymysleným

Aha, teraz už viem čo je ten ich Ncrit. Pre elektrovetroňa by to malo byť číslo medzi 11 až 13:

Ncrit value - This is used to model of the turbulence of the fluid or roughness of the airfoil. The Xfoil documentation has a section explaining the method and also the table (reproduced below) of suggested values:-

Situation Ncrit
sailplane 12 to 14
motorglider 11 to 13
clean wind tunnel 10 to 12
average wind tunnel 9
dirty wind tunnel 4 to 8

To je fakt, moc mudrujeme. Dal by som ale radšej S 3021. Kľudne zvoľ E 392, beztak to bude lietať. Zase nejaké až obrovské rozdiely to podľa mňa nebudú. Ale s S 3021 sa Ti bude dobre stavať na rovnej doske, to je napríklad pre mňa rozhodujúce.

Pretože keď to nosí, tak fúka zdola.