Stavba nabijacky

Zase by som to tak cierno neviel,. On ten proces nabijania nie je zlozity a kto vie programovat jednocipove procesory si isto poradi. Treba len naprogramovat spravny algoritmus pre CC a CV a pri CV spravne riadenie balanceru. Otazkou ostava, ci pri cenach tovarensky vyrabanych nabijacov to ma este zmysel. Akvsak ak ma elektrotechniku ako konicek (alebopriam kona), tak preco nie. Koniec-koncov, tovarenska nabijacka to nerobi inak ako cez jednocipovy procesor, v ktorom su povecsinou uz zabudovane aj AD prevosniky. 1Atmega, 4 tlacitka, i dvojriadkovy display + obmedzovace (riadeny zatazovy odpor pre zabezpecenie, aby sa clanok neprebijal) a 1/2 nabijacky je spravenej.Drobit bocnikovy odpor pre meranie prudu a riadeny menic pre nabijanie. a to je v skratke asi tak vsetko.

jetylo: On ten proces nabijania nie je zlozity a kto vie programovat jednocipove procesory si isto poradi. Treba len naprogramovat spravny algoritmus pre CC a CV a pri CV spravne riadenie balanceru.

Urobiť správny algoritmus nabíjania (spolu s detekciou) tak, aby fáza CV bola čo najkratšia je tak na niekoľko mesiacov skúšok a laborovania...

lv: stavať v dnešnej dobe nabíjačku chce poriadneho koníčka

Laco, to už nechce koníčka, ale vola

Boli časy, kedy som pracoval osem hodín denne a zvyšok bol môj. Vtedy som si vyrábal aj modely aj všetky prípravky a pomôcky. Buď boli nedostupné alebo drahé. Vyrábal som aj nabíjačky, ako bolo u nás v klube zvykom, vždy v malej sérii sme si ich robili spolu. Neskôr sme ale radšej začali nabíjačky modelárskych batérií kupovať, aj keď najprv len na NiCd/NiMH, neskôr samozrejme aj na na Lipol a ostatné.

Dnes som na tom s časom asi tak, ako väčšina tých, ktorí pracujú a živia rodinu.Času je tak málo... a hoci som s kamošmi staval aj súpravu WP-23 a kdesi mi ostal aj knipel vlastnoručne vyrobený, dnes som rád, že si zalietam s modelom, aj so stavbou mi musia pomáhať kamoši...

Tak mi vychádza, že iCharger 106B+ alebo 1010 ma vyjde lacnejšie a dokáže minimálne toľko, ak nie viac, ako tá stavebnica. Čím nechcem tvrdiť, že je to nezmysel, len hovorím, že dnes už nevyrábam ani kniple, ani vysielač, ani prijímač, ani servá a ani nabíjačky. Ale chápem ľudí, ktorí majú záľubu v stavaní všetkého od základu. Dokonca sme mali jedného takého v klube. Toto leto to bolo desať rokov, čo sme sa odlepili od zeme a ovládli vzduch. Teda my všetci okrem neho, lebo sme nestrácali čas tým, čo bolo efektívnejšie kúpiť.

Otázka je, čo je cieľom. Ak lietať, jazdiť alebo plávať, nabíjačku treba kúpiť. Ak bastliť, tak potom stavať, tá schopnosť rozumieť tej krabičke, ako funguje vo vnútri aj schopnosť dokázať to postaviť, je fascinujúca a na nezaplatenie. Ale ak je cieľom odštartovať za čo najmenší peniaz, treba radšej ísť brigádovať do tesca a kúpiť si hotovú, ale hlavné odskúšanú a funkčnú vec. Tak ako mnohí kupujeme stavebnice modelov.