Pomer: rychlost, plocha,hmotnost

Podla mna je to nemozne spravit pre to presny vzorec, kedze vela zalezi od profilu a tvaru kridla..
(moj nazor)

OK, kým teda nejaký skúsený modelár prezradí svoje know-how, navrhujem použiť takýto vzťah (dal som do rovnosti Fg=L z minulého príspevku a vyjadril som rýchlosť):



S tým, že keďže ten koeficient C pre vztlak nepoznáme, odhadnime ho na 1,08668 (teda samozrejme, to nie je zbrucha, zrátal som ho z údajov o lietadle Spitfire http://www.spitfireperformance.com/n3171.htmlpodľa vzorca pre lift coefficient z wiki http://en.wikipedia.org/wiki/Lift_coefficient, keďže to berieme len ako záchranný vzorec, kým nebude nič lepšie, môžeme sa tváriť, že všetky naše modelové lietadlá majú stavbu a aerodynamické vlastnosti podobné spitfiru Ak vieš, že tvoje lietadlo má úplne iný tvar, tak si pozri hmotnosť, gliding speed a wing area nejakého skutočného lietadla podobného tomu tvojmu a prerátaj to.) Hustotu vzduchu r, gravitačné zrýchlenie g poznáme. Po dosadení ostáva teda jednoduchší vzorček vyjadrujúci akú rýchlosť potrebuješ pre rovný let, ak má tvoje lietadlo hmotnosť m a plochu krídel A:



Môžeš si dosadiť. Poznámka, treba použiť základné metrické jednotky - plochu v m2, hmotnosť v kg a rýchlosť vyjde v m/s. Ak tam napríklad dám moje ASW 28, m=0,5; A=0,225; tak mi vyjde rýchlosť 5,13 m/s, čiže asi 18,5 km/h. Čo snáď nemusí byť úplná blbosť...

Teória je pekná ale má dve časti - poláru použitého profilu pri nejakom konkrétnom Re ( je dané z rýchlosti a hĺbky krídla), prípadne jeho povrchu (turbulentné/laminárne). To platí pre nekonečné krídlo t.j. bez efektu trupu a konca krídla, ale počítať sa to dá relatívne ľahko.
A druhú časť a tou je efekt aký má napríklad trup a nejaké tiahla kormidiel, a asi hlavne koniec krídla a prípadný winglet alebo čo tam je, ale samozrejme aj rozdiel medzi hĺbkou koreňa a konca krídla, prípadne nejaké geometrické prekrútenie ktoré zabráni utrhnutiu prúdnic na konci krídla a pádu do vývrtky, ale zas každá časť krídla má trochu iný uhol nábehu..

No a bodka na záver je let v rovine ale v Hariieri, čiže model natiahnutý pod uhlom aj 30 stupňov a asi podstatnú časť vztlaku nahradí ťah motora (šikmo hore.. druhá časť sa zabije na vysokom odpore). Teoreticky by sa to mohlo dať potiahnuť plynule až do visu, teda let v rovine pri nulovej rýchlosti..
V podstate každý model s ťahom motora vyšším než je jeho tiaž, by mal byť schopný (ak to človek uriadi a prípadne kormidlá dovolia,) takto letieť..
Takže skorej je zaujímavý bod, kedy sa trhajú na profile (niekde, tam kde k tomu dôjde najskorej zo všetkých miest krídla) prúdnice, t.j. maximálny uhol nábehu kedy ešte nejak dramaticky nerastie odpor..
Problém najpodstatnejší vo výpočtoch vidím v tom, že poláry profilov pre tak nízke Re ako let modelu na minimálke môže odhadom byť, podľa mňa neexistujú, a ani simulačné programy to nemusia zvládnuť a vypľuť použiteľné hodnoty - keby sa to vypočítané overovalo v praxi, mohol by tam byť rozdiel desiatky percent..