Junior, najnovšia verzia

nemeral som to zatiaľ, ale nemal by byť problém to zmerať. Problém zmeny uhlu nábehu vznikol tým, že pri originálnom profile krídla z plánu Juniora sa stredná aerodynamická tetiva (tak sa to tuším nazýva) takmer zhodovala s jeho spodnou plochou, ľudovo povedané, spodná plocha krídla bola rovná doska od nábežky po odtokovku. Moje novšie krídla už ale mali mnou modifikovaný profil, podobajúci sa už bežným profilom a teda nábežnú hranu mali vzhľadom k zaobleniu aj spodnej časti profilu nad úrovňou spodnej plochy a tetiva sa teda vpredu podvihla. Pokiaľ som takto modifikované krídlo osadil do neupraveného uloženia Juniora, to bolo v pozícii vyžšieho uhlu nábehu, teda namiesto pôvodných +2 stupňov to bolo možno viac, ako +5 stupňov. Prejav bol nasledovný, stroj po pridaní plynu vzlietol takmer sám, no vzpínal sa ako vetroň na šnúre a horizontálny let bol veľmi nepokojný, nešlo ho dotrimovať, pretože keď sa dotrimoval na určitú rýchlosť a chceli ste zrýchliť, stroj zasa začal stúpať a musel sa krotiť výškovkou, prípadne zasa dotrimovať. Kĺzavý let bol tiež vyčerpávajúci, pretože model rýchlo strácal rýchlosť a od pádu po krídle ma zachraňovali malé winglety na koncoch krídla, vďaka ktorým sa len presadol. Zažil som s ním jeden 10minútový let v tejto konfigurácii, ale mal som dosť. Po úprave uhlu nábehu je to ale úplne iný model. Hlavne som rád, že som sa pri tom problematickom lete nedoplašil, ale zdvihol som ho vyžšie a skúšal, v čom je vlastne problém. Chyba bola samozrejme medzi topánkami a vysielačom

Tak sme trošku havarovali pri pristátí na dosť veľkú vzdialenosť a nalomil som trup, ale už je zlepený. Potreboval by som ešte nejaké chrániče na konce krídla, pri poskakovaní pri pristávaní ich občas dosť strúham.